Pochod Slobody #30rokovpo

Kto nepoznal neslobodu, nevie čo je sloboda.
Sloboda k nám neprišla sama. Je to už 30 rokov čo Slováci a Česi dokázali neuveriteľnú vec. Vyšli do ulíc a na námestia, s nádejou a vierou v lepšiu budúcnosť a bez jediného výstrelu a kvapky krvi položili na lopatky socialistický režim.

Hoci tie najrevolučnejšie momenty sa odohrávali vo veľkých mestách, ani občania našej obce nezostali k týmto udalostiam ľahostajní. Práve naopak. Obec Moravský Svätý Ján bola jednou  z najaktívnejších – nielen vo svojom okolí, ale i na celom Záhorí.

Možno to bolo spôsobené tou tesnou blízkosťou hranice,  že sme potrebu slobody pociťovali silnejšie ako ostatní. Pred vytvorením pohraničného pásma boli naši ľudia  zvyknutí chodiť do tamojších lesov, na lúky, na polia.  A jedného dňa im to všetko zobrali. Zostalo len zakázané územie. Pohraničná stráž, ostnaté drôty, strážne psy a zbrane… Niet sa čo čudovať, že vo chvíli, keď sa objavila prvá možnosť niečo zmeniť,  neváhali sme využiť ju.

Vyvrcholením celého snaženia bolo zorganizovanie Pochodu slobody, ktorého 30. výročie si dnes pripomíname. Uskutočnenie tohto pochodu nebolo jednoduché, predchádzalo mu vybavovanie mnohých povolení nielen v rámci okresu, ale i hlavného mesta. Pôvodne sa mal pochod konať  v období Vianoc, no pre nevôľu Veliteľstva posádkových vojsk ho museli organizátori presunúť. Napokon sa podarilo pochod uskutočniť v sobotu 30. decembra. Na Slovenskej strane sa ho zúčastnilo takmer 15 tisíc ľudí. Táto masa ľudí v dlhom sprievode pochodovala približne 5 km z Moravského Svätého Jána k rieke Morava, ktorá v tom čase tvorila štátnu hranicu s Rakúskom. Hoci väčšina z nich dovtedy žila v blízkosti tejto rieky, vzhľadom na zakázané hraničné pásmo ju mnohí, najmä tí mladší, v ten deň videli po prvýkrát. Na druhom brehu Moravy čakali na Slovákov rakúski susedia. Aj keď sa nemohli stretnúť fyzicky, keďže v tom čase nebol cez rieku Morava žiaden most, atmosféra bola veľmi srdečná. Na oboch brehoch hrala dychovka a niekoľkí zástupcovia rakúskeho Hohenau sa na hasičských člnoch preplavili na slovenskú stranu. Tu ich krojované dievčatá a chlapci pohostili chlebom, soľou a slivovicou. Rakúšania priniesli deťom malé darčeky a južné ovocie v domnienke, že ho u nás nepoznáme. Ďalším prejavom túžby obnoviť vzťahy s rakúskymi susedmi sa stalo úsilie o znovuvybudovanie mosta cez rieku Morava. Toto sa podarilo zrealizovať v roku 1994, kedy bol postavený vojenský pontónový most, ktorý v roku 2004 nahradil pevný most.

Z denníka výtvarníka z Moravského Sv. Jána, Jozefa Chrenu
23. 11. 1989
Občianske fórum, predchodca VPN, vzniklo v Moravskom Sv. Jáne dňa 23. 11. 1989 ako prvá demonštrácia na Záhorí. Bolo to vyjadrenie nesúhlasu proti brutálnemu zásahu poriadkových síl na pokojnú demonštráciu študentov dňa 17. 11. 1989 v Prahe. Proti totalitnému režimu vládnucej komunistickej strany. Za odstránenie nezmyselnému hraničného pásma, pomocníkov pohraničnej stráže, zlikvidovanie železnej opony.

23. 11. 1989
O 14:30 ma odviezli príslušníci ŠTB na 2hodinový výsluch kvôli v noci napísanému a vylepenému plagátu v centre obce. Plagát vyzýval na generálnu stávku dňa 27. 11. 1989. Večer som zistil, že odvážnejších ľudí je v našej obci viac. Večer sa zišlo pred sochou Panny Márie 10 ľudí a pri zapálených sviečkach a speve hymny sme protestovali proti komunistickej totalite. Tieto protesty sa následne opakovali každý deň a nespokojní ľudia sa pridávali. Protestujúci išli dedinou s transparentmi a skandovali heslá. Všetky protesty sledovala ŠTB a pohraničná stráž, tá ale nezasiahla.

27. 11. 1989
Konala sa celonárodná generálna stávka a v našej obci sa večer zišlo na proteste 350 ľudí. Miestni agresívni komunistickí pomocníci sa pokúšali narušiť našu pokojnú akciu a od toho dňa nás v noci budili anonymné telefonáty, v ktorých sa nám vyhrážali fyzickou likvidáciou.

1. 12. 1989
Večer bol v preplnenej sále kina dialóg medzi zástupcami komunistov a občianskymi aktivistami. Práve tu oznámil major pohraničníkov, že dnešným dňom sa začne odstraňovať železná opona s Rakúskom. Toto oznámenie vyvolalo v kinosále spontánny výbuch radosti.

8. 12. 1989 Návšteva Hohenau
Štyria členovia aktivistov z Moravského Sv. Jána (Jozef Chrena, Jozef Rusňák a Jozef a Štefan Leskovský) prvýkrát prišli cez Mikulov do Hohenau za starostom obce Manfrédom Gajdom s posolstvom o uzatvorení družby medzi našimi obcami, kde boli milo prijatí. Vznikla tu myšlienka Vianočného pochodu Slobody k rieke Morave, kde by sa zišli ľudia z oboch strán Moravy. Taktiež prvýkrát zaznela myšlienka prepojenia Moravy mostom.

11. 12. 1989
Začali sme organizovať Vianočný pochod Slobody k rieke Morave, ale štátna bezpečnosť začala v médiách šíriť správy, že členovia VPN v Moravskom Sv. Jáne ničia hraničné zátarasy, demolujú autá a domy a tým nám znemožnili uskutočniť pochod Slobody na Vianoce. Nič z toho samozrejme nebola pravda, čo neskôr priznali i štyria dôstojníci pohraničnej stráže a na verejnom mítingu v kultúrnom doma sa dňa 17. 12. ospravedlnili verejnosti a starostovi obce Jozefovi Zajícovi. Pochod Slobody sme naplánovali na 30. 12. 1989.

30. 12. 1989 Silvestrovský pochod Slobody k rieke Morave
Po veľkej obetavosti všetkých členov VPN sa podarilo uskutočniť tento spoločný sen. Z Moravského Sv. Jána a Záhoria sa pochodu zúčastnilo asi 15000 ľudí. Pochod z dediny po Moravu doprevádzali sanitky, požiarne vozidlá, konské záprahy, autobusy a dychová hudba Večerka. Rakúski predstavitelia sa previezli člnmi na našu stranu, kde sme ich privítali chlebom, soľou a slivovicou. Oni na znak priateľstva priviezli južné ovocie. Bola to neskutočná radosť. Prvýkrát stáli tisícky Slovákov na brehu Moravy, ktorá im bola 40 rokov zakázaná komunistickou totalitou.

Program 16. novembra
10:00 Otvorenie výstavy Pochod Slobody #30rokovpo | Kulturák
12:00 Zasadenie Lipy Slobody pred kostolom
12:30 Pochod Slobody k rieke Morava od Kulturáku
(odchod autobusu od Kulturáku – kyvadlová doprava)
14:00 Stretnutie pri Morave s Rakúskou stranou

O občerstvenie pri Morave sa postarajú poľovníci a hasiči.